BIOGRAFIA

Narodil sa v Leviciach, kde získal základné a stredoškolské vzdelanie. V roku 1966 bol prijatý na Univerzitu Komenského v Bratislave na odbor matematika – fyzika. V roku 1968 prešiel na odbor maďarčina – angličtina, ktorý absolvoval v roku 1973. Od roku 1970 publikoval v časopise lrodalmi Szemle. V rokoch 1973–1992 bol redaktorom Vydavateľstva Madách a zástupcom vedúceho kancelárie vydavateľstva. Od roku 1990 bol členom predsedníctva Nezávislej maďarskej iniciatívy. V rokoch 1992– 1996 bol šéfredaktorom časopisu Kalligram vo Vydavateľstve Kalligram. Politike sa aktívne nevenoval. Od roku 1997 do odchodu do dôchodku vyučoval na Katedre maďarského jazyka a literatúry Univerzity Komenského maďarskú literatúru 20. storočia a pôsobil aj na Katedre maďarčiny Karlovej univerzity v Prahe ako hosťujúci lektor. V rokoch 1997–2000 zastával pozíciu predsedu slovenského centra PEN. Od roku 1998 bol členom predsedníctva Združenia maďarských spisovateľov, čestným členom Széchényiho literárnej a umeleckej akadémie a od roku 2012 členom Maďarskej umeleckej akadémie. Žil so svojou manželkou v Bratislave.

Jeho rané poviedky a novely sú nabité humorom a iróniou. Jeho romány konfrontujú život a problémy Maďarov na Slovensku s udalosťami dávnej histórie. Z reality, rozprávok, mýtov a intelektuálnych analýz vytvára dynamickú novú prózu. Viaceré jeho romány a poviedky vyšli aj vo francúzštine, angličtine, ruštine, poľštine, nemčine a slovenčine. Jeho prvotina s názvom Teniszlabda (poviedky) vyšla v roku 1970. Jeho prvým románom bola Ostrá streľba (1981). Za ním nasledovali romány Odkundesi (1982), Odvodeniny (1985) a Szakítások (1989), vďaka ktorým sa stal prominentným autorom. Jeho pozíciu upevnili jeho romány, ktoré vyšli v období politického prevratu Théseus a čierna vdova (1991) a Einsteinove zvony (1992). Ďalšie uznanie mu priniesla Newhontská trilógia: Hromadný hrob pri New Honte (1999), U nás doma, v New Honte (2001) a Kráľ Matej v New Honte (2005). Pozornosť odbornej verejnosti si opäť získal románom Život dlhý takmer štyri týždne (2011). Jeho posledné dielo vyšlo pod názvom Rossz idők járnak (2016). Literárnohistorické diela: A tények mágiája. Mészöly Miklós időskori prózája (2002), Szlovákiai magyar szépirodalom (2007), A modern magyar irodalom története (2010).

Za svoju literárnu činnosť získal mnohé domáce aj zahraničné ocenenia: Cena Imre Madácha (1982, 1990, 1997), Cena Zväzu slovenských spisovateľov (1985), Kniha roka (1987), Cena Artisjus (1988), Cena Tibora Déryho (1989), Zaslúžilý umelec (1989), Cena Attilu Józsefa (1990), Cena Milána Füsta (1995), Cena Endre Adyho (1997), Krištáľové krídlo (1998), Kossuthova cena (1999), Cena za maďarské umenie (2002, 2005), Bárka (2003), Literárna cena Posonium (2003), Szépíró (2005), Cena Giuseppe Acerbiho (2006), Cena Alfonza Talamona (2006), Cena Sándora Máraiho (2007), Hazám (2011), Alföld (2011), Cena slobody Antona Srholca (2018).